Kapela SIK SALVATION vznikla ako projekt, v ktorom sa spojili Lukáš Trón, Martin Pazdera a ich láska k škandinávskemu death metalu. Po úspešnom debutovom albume a EP sa však na niekoľko rokov odmlčali. Tento rok zrazu prekvapili vyhlásením, že Martin z projektu odchádza, ale aj vydaním novinky I.R.E. Prečo museli fanúšikovia na nový album čakať taký dlhý čas, čo chystá so Sik Salvation ďalej, ale aj o umelej inteligencii v hudbe nám porozprával Lukáš.
Na konci mája ti vyšiel nový album I.R.E. Sám si ho uviedol, že vychádza „po piatich rokoch nekonečných komplikácií“. Čo sa teda dialo posledných 5 rokov?
Najhlavnejšou komplikáciou bol extrémny nedostatok času. Keď ešte bolo v pláne, že album spravíme s Martinom obaja, tak sa dialo celkom dosť zásadných vecí hlavne v našich osobných životoch. Čo sa mňa týka, tak som po rokoch štúdia nastúpil do práce, nasťahovali sme sa s priateľkou do spoločného bývania a ešte pred tým som stihol nastúpiť do Slight Lie a Gloom. S oboma kapelami sme začali pracovať na nových albumoch, čiže všetok voľný čas som v rámci možností investoval tam. Taktiež, keď sme s Martinom postupne chceli nahrať vokály na jednotlivé skladby, nám stále niečo skrížilo cestu a nemali sme na výber inak ako posunúť nahrávanie na niekedy inokedy a tak to išlo dookola. Bolo to frustrujúce, lebo sme obaja chceli to nahrávanie čo najrýchlejšie dokončiť, ale jednoducho to nebolo možné. Ale na druhej strane to všetko malo aj svoje výhody. Mal som dosť času na to, aby som skladby dotiahol do najmenších detailov.
Martin Pazdera, ktorý bol pevnou súčasťou Sik Salvation, sa na albume objaví už len ako hosť v jednej skladbe. Jeho odchod ste ohlásili vo februári. Čo za ním stálo?
V podstate to, čo som akurát spomínal. Nedostatok času. Je to škoda, ale niekedy má „život“ iné plány, ktoré zmeniť nevieme. S Martinom sme sa však rozišli v dobrom, nebol dôvod na zlú krv a som za to veľmi rád.
Okrem Martina sa na albume objavia aj ďalší hostia – Drahoš Juřík (Wayd), Tomáš Hudáč (Surgery), Stanislav Lastivka (Killchain, ex-Erytrosy) a Jozef Kováč (Bloody Redemption). Podľa čoho si si vyberal týchto hostí?
Ako tomu bolo na debute, tak aj tu bolo od začiatku dané, že opäť skúsim osloviť nejakých hostí, ktorí by mohli album spestriť alebo zlepšiť. Oslovil som ich preto, lebo ich obdivujem v tom, čo robia. Všetko sú to silné persóny slovenskej scény a je mi veľkou cťou, že sa s nimi môžem poznať a mať ich na jednej z mojich nahrávok. Vždy je to ako splnený sen.
Album tiež označuješ ako „premostenie do novej éry“. Čo od nej môžeme očakávať? Teda okrem toho, že v nej už nebude Martin.
Povedal by som, že pôjde hlavne o hudobný posun. Už na I.R.E počuť (aspoň teda myslím), že je v porovnaní s debutom trochu iný. Pridalo sa na atmosfére, ale hlavne na technickosti a variabilite riffov, čo sa odráža už teraz aj na ďalších nových nápadoch. Hádam sa to podarí ťahať stále zaujímavejším smerom.
V našej recenzii Schnaps napísal, že inštrumentálne nahrávka môže evokovať tvorbu Satyricon. Vnímaš to ako kompliment alebo nemáš rád takéto prirovnania?
Popravde, netuším ako to mám vnímať. Celkom som bol z toho prirovnania prekvapený, keďže ide čisto o deathmetalovú záležitosť. Možno tie chytľavé pasáže fakt evokujú Satyricon. Netuším. Osobne tam z black metalu počujem úplné minimum, ale asi to záleží na tom, ako veľmi poslucháč pozná daný žáner. Napríklad netuším, koľko škandinávskeho death metalu Schnaps počúva. Každopádne ma veľmi teší, že sa album Schnapsovi páči!
I.R.E vyjde aj na CD, cover albumu si robil ty sám, keďže sa venuješ aj grafike. Nedávno si mal na svojich sociálnych sieťach vyhlásenie, že kvôli využívaniu AI kapelami prestávaš robiť covery albumov pre iné projekty a budeš ich robiť len pre svoje. Dnes tam to vyhlásenie už nie je. Zmenil si názor?
Za názorom si stojím. Tu skôr išlo o to, že to ľudia nečítali s porozumením a brali to tak, že som sa zbrklo rozhodol skončiť s grafikou a pri tom nikdy neviem, čo bude. Áno, to je pravda, neviem, čo bude. Lenže v tomto prípade to nehrá absolútne žiadnu rolu, keďže s grafikou nekončím úplne. Živím sa ňou dokonca aj v pracovnom živote. Uvádzal som, že končím len s tvorbou grafiky pre interpretov. Čo sa týka mojich aktivít alebo kamarátskej výpomoci, tak grafiku bez problémov urobím. Skôr sa už všeobecne nedokážem pozerať na to, koľko interpretov sa ani len neobťažuje mať aspoň na plagáte normálnu grafiku a radšej o to požiadajú umelú inteligenciu, ktorá zo seba dostane len bezduché pozliepané niečo založené na už vytvorených veciach. Najsmutnejšie je, že im to postačuje.
A čo sa týka samozvaných „grafikov“, ktorý používajú AI, ale nevedia, čo je Adobe Photoshop, tak k tým sa radšej ani nevyjadrujem. Poviem len, že je to útok na umelcov, grafikov a ďalších ambicióznych kreatívnych ľudí, ktorí to robia úprimne a z radosti. Títo ľudia poctivo makali, aby sa dostali tam, kde sú, tvrdo si zlepšovali zručnosti a je smutné, že ľudia uprednostnia AI kvantitu nad ľudskou kvalitou, len aby danú veci mali aspoň v nejakej forme. Väčšina vníma AI ako dobrú vec, ale príde čas, kedy nám postupne všetkým vezme prácu a budeme nepotrební. Vtedy budeme plakať, akí sme boli hlúpi.
Keď už sme pri umelej inteligencii, tá nepreniká len do vizuálneho umenia, ale aj hudobného a na streamovacích platformách sa začína objavovať čoraz viac hudby vytvorenej len cez umelú inteligenciu. Vieš si prestaviť jej využitie (aj čiastočné) vo svojej tvorbe?
Jednoznačne nie! Z mojej predošlej odpovede už asi poznať, aký mám vzťah k AI. Rovnako ako pri grafike, platí môj názor na umelú inteligenciu aj v hudbe. Fanúšikovia si zaslúžia poctivosť, nie bezduchosť.
Ty si na album urobil celú hudbu, celý artwork, sám si ho vydávaš, no za textami stojí Frater Mahazael z Perversity. Písanie textov nie je tvoja parketa tak ako hudba?
To, že texty napísal Frater Mahazael, súvisí s komplikáciami, ktoré s týmto albumom boli. Mal som veľký problém napísať hoci len jeden text na album a pritom som vedel, o čom tie texty majú byť, ale nepomohol mi ani viacnásobný časový odstup od nástrelov, ktoré som mal. No a keďže Frater napísal texty na posledný album môjho ex-projektu Merged In Abyss a bol som z nich nadšený, tak som ho oslovil znova a som rád, že do toho išiel. Je to veľmi dobrý kamarát a určite ešte budeme spolupracovať.
A čo bude nasledovať po I.R.E? Máš aj pri tomto albume „zvyšný“ materiál, ktorý by mohol vyjsť ako EP – rovnako ako to bolo pri prvom albume The Death Manifest a EP Overdeath?
Tu som vyložil všetky karty na stôl. Ako som spomínal na začiatku, snažil som sa skladby dotiahnuť do posledného detailu. Nechcel som zabíjať čas s nápadmi, ktoré nestáli za spracovanie, hoci sa stalo aj to. Napríklad taká Thy Flesh …Be My Noose mi robila veľké problémy a prerábal som ju nespočetnekrát. No z konečného výsledku som nadšený. Myslím, že je na novinke v porovnaní s debutom počuť silný posun vpred.
V starších rozhovoroch ste s Martinom nevylučovali, že by sa zo Sik Salvation mohla stať aj koncertná kapela. Ako to vidíš teraz, keď si ostal v projekte len ty?
Stále rovnako. Ambícia vystúpiť so Sikom naživo nezmizla, chce to len správne miesto a čas a hlavne tých správnych ľudí. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, ale momentálne v hudbe netúžim po ničom inom ako konečne dostať Sik Salvation na pódiá. Verím, že jedného dňa…
