Deň pred svojim turné v spoločnosti kapiel Behemoth a Satyricon sa grécki pionieri black metalu ROTTING CHRIST zastavili v Košiciach. Nám sa podarilo pred koncertom položiť pár otázok osobe, ktorá stojí za zvukom, textami aj celkovým imidžom kapely. Sakis Tolis je bez pochýb veľká osobnosť blackmetalovej scény. Človek, ktorý je verný svojmu presvedčeniu, nezabúda, kde začínal a v neposlednom rade človek s veľkým gréckym srdcom. S akou gitarou začínal, ako skladá hudbu a o čo všetko sa v kapele stará?
Keď si zakladal kapelu, ešte si bol vlastne v škole. Už v takom mladom veku si teda stál pri zrodení a budovaní jedného celého metalového podžánru. Keď si spätne uvedomíš tento fakt, aký je to pre teba pocit?
Bol to môj detský sen. Mať kapelu a znieť ako moje idoly. Chcel som hrať ako moje obľúbené skupiny Venom, Bathory či Celtic Frost. Cítim, že som si tento sen splnil. Cítim sa šťastný, hrdý, ale zároveň aj trochu unavený, pretože to robím už tridsaťpäť rokov. Tridsaťpäť rokov som s kapelou na cestách a za ten čas som sa naučil jednu dôležitú vec – nikdy sa nevzdaj svojho sna!
Hovoríš, že si chcel znieť ako tvoje idoly. Viem, že svoju prvú akustickú gitaru si si kúpil ako trinásťročný. Pamätáš si ešte na svoju prvú elektrickú gitaru?
Najskôr som mal gitaru Hohner, ktorú som si kúpil v Aténach. Bol to naozaj veľmi starý kúsok. Následne som si kúpil Warlock od BC Rich. To boli moje prvé gitary.
K fanúšikom metalovej muziky si patril v podstate od mala. Čítal som, že prvá doska, ktorú si si kúpil, bola Maiden Japan. Máš stále čas zbierať a počúvať platne?
Stále ich zbieram, ale už ich nepočúvam tak často ako kedysi. Hlavne preto, že som väčšinu času na turné. Ale, samozrejme, že dosky stále zbieram. Som vinylový fanatik. Verím, že hudba je aj o pocitoch a fyzickom kontakte. Som veľmi hrdý vždy, keď sa moja hudba dostane na vinyl. Je to čosi nevšedné. Celý ten proces výroby a ako vinyl vložia do obalu so všetkým, čo k tomu patrí. Celé je to pre mňa mimoriadny zážitok.
Spomenul si, že si na cestách už tridsaťpäť rokov. Z hľadiska odohraných koncertov sa Rotting Christ radí medzi naozaj aktívne kapely. Okrem iného ste v krajinách ako Izrael či Island vystupovali ako vôbec prvá zahraničná blackmetalová kapela. Uvedomoval si si to vtedy?
Áno, cítil som veľkú zodpovednosť. S Rotting Christ sme zažili veľa vecí a boli sme vlastne prvou gréckou kapelou, ktorá koncertovala po celom svete. Niekedy to pre mňa bolo, akoby som celú grécku scénu niesol na svojich pleciach. Ale dnes, keď vidím všetky tie výborné kapely pochádzajúce z Grécka, som skutočne šťastný a hrdý, že sme sa do toho vtedy pustili.
V knihe mapujúcej históriu kapely si sa vyjadril, že jeden z dôvodov, prečo si sa chcel stať muzikantom, bola možnosť precestovať zadarmo svet. Máš ešte stále čas na to skutočne si užívať a spoznávať miesta, kam s kapelou chodíš?
Čas by aj bol, ale už som za život navštívil toľko rôznych miest, že teraz niekedy radšej uprednostním spánok v hoteli. Navštívil som takmer všetky krajiny, hrali sme na zvláštnych miestach, ako si spomenul, sme blackmetalová kapela, ktorá na niektorých miestach hrala ako prvá. Ale teraz bývam tak unavený, že som návštevy obmedzil. Nakoniec, svet som spoznával celý život. Nie som totiž človek, ktorý by len vysedával v bare. Vždy som sa rád stretával s domácimi, ktorí mi pomohli spoznávať históriu ich krajiny.
Vo svojej histórii ste kvôli svojmu názvu mali nejeden problém s políciou a inými autoritami. Asi to neboli veľmi príjemné zážitky. Ako na tieto skúsenosti spomínaš?
Tých situácií bolo strašne veľa. Raz sme sedeli v base, inokedy nás zatkli, pobili sme sa v Amerike… Na túto tému máme toľko šialených príbehov, že by som raz možno mohol napísať knihu zameranú len na ne. Ale stále pokračujeme v tom, čo sme začali. Ideme svojou cestou a šírime svoje posolstvo – buďte verní svojmu vlastnému duchu a neslúžte!
Niektorí promotéri v snahe predísť podobným problémom menili vaše meno na plagátoch za rôzne alternatívy ako napríklad Rotting Grist. Konzultovali to vopred s tebou alebo s niekým z kapely?
Nie, nikdy nás o tom dopredu neinformovali. Niekedy mali promotéri naozaj problémy s tamojšími autoritami, pretože náš názov bol dosť extrémny. Vlastne aj stále je. Ale je to metal. Je to black metal! On prosto má byť päsťou na oko konzervatívnej spoločnosti. Aj to je dôvod, prečo sme si naše meno nikdy nechceli zmeniť.
Viem o tebe, že sa rád veci učíš sám, bez učiteľov. Na čo z toho, čo si sa doposiaľ naučil, si najviac hrdý?
Najviac hrdý? Asi na to, že som sa naučil ako žiť. Dostal som možnosť spoznať mnoho úžasných ľudí naprieč celým svetom. To je vec, ktorá ma robí šťastným a veľmi hrdým. Áno, naučil som sa veľa vecí, navštívil som veľa krajín, ale najviac hrdý som na to, že som sa mohol učiť od úžasných ľudí, ktorých som mal možnosť spoznať na svojich cestách.
Počas existencie Rotting Christ si už skúsil v súvislosti s kapelou takmer všetko. Komponuješ hudbu, píšeš texty, staral si sa na začiatku o promo, pre niektoré albumy si robil mix, mastering aj produkciu. Manažuješ kapelu a mnoho ďalších vecí. Zaujímalo by ma, či si aj človekom, ktorý sa stará o sociálne siete kapely.
Musím sa priznať, že áno. A som na tom celkom závislý. Veľa ľudí sa ma pýta, prečo to vlastne robím. Prečo? Pretože toto je Rotting Christ! Rotting Christ je veľmi úprimná kapela. To, čo vidíš, je to, čo naozaj je – žiadne prikrášľovanie. Stále sa pokladáme za undergroundovú kapelu. A to aj napriek tomu, že sme počas rokov nabrali na popularite. Chceme mladším generáciám dávať príklad v tom, že zostávame sami sebou a sme stále verní svojim koreňom.
Jediná vec, ktorú si asi nevyskúšal pre kapelu urobiť, je grafika, respektíve obal albumu. Prečo je to tak?
Vieš, že ani neviem? Fakt netuším. Prosto sa to tak asi stalo. Som človek, ktorý sa veľmi riadi inštinktom. A toto som neskúšal. Zatiaľ.
Hudba Rotting Christ obsahuje veľmi veľa elementov ako melodické gitarové riffy, tradičné nástroje rôznych krajín, zbory,… Keď skladáš hudbu, vieš od začiatku, čo chceš mať v tej ktorej piesni?
Posledných desať či pätnásť rokov pracujem tak, že mám pripravený plán. Veľa čítam, pripravujem sa, premýšľam… Vytváram si osnovu – chcem tam takúto pesničku, potrebujem do nej taký riff, k nemu špeciálny text a zbory. Tak pracujem teraz. Kedysi som bol spontánnejší. Písal som, čo mi práve prišlo na rozum. Niektorým ľuďom sa to tak páčilo viac. Ale posledných pätnásť rokov je jednoducho iných. Vždy mám plán.
Páči sa mi, že ako kapela sa nedržíte striktne angličtiny. Niekedy ale musíš použiť pri názvoch skladieb latinku aj proti svojej vôli. Je to pre teba ako umelca obmedzujúce?
Niekedy áno. Ak napríklad gréčtinou hovorí len desať miliónov ľudí, rôzne digitálne platformy a umelá inteligencia jej nerozumejú. Preto musím použiť latinku aj tam, kde by som ju inak nepoužil. Ale aj napriek tomu sa snažím aspoň do určitej miery pretláčať naše korene. Pochádzame z krajiny s veľmi bohatou históriou. A som naozaj šťastný, keď si ľudia vypočujú našu muziku a vzbudí to v nich záujem vygoogliť si, čo určité veci vlastne znamenajú. Napríklad Athanati Este znamená „ste nesmrteľní“. Vložil som do našej muziky staroveký jazyk, aby som šíril nejakú myšlienku. Pretože to nie je len o hudbe, je to aj textoch a histórii, ktorú nimi tvoríš.
Ako si spomenul, veľa čítaš. V hudbe Rotting Christ sa dajú nájsť odkazy na autorov ako Baudelaire, Poe, Blake, Milton či Shakespeare. Preferuješ poéziu pred prózou?
Zvykol som. Kedysi som ju preferoval, ale už to tak nie je. Teraz čítam skôr historické knihy. Rád sa nechávam niečím inšpirovať. Po tridsiatich piatich rokoch a viac než dvesto skladbách to už nie je také ľahké. Je čoraz ťažšie nájsť inšpiráciu. Hudba sa mi stále píše veľmi jednoducho, ale nejde mi o to urobiť po hudobnej stránke album, o ktorom budú ľudia hovoriť, že je najlepší, aký kedy počuli. Chcem ísť do hĺbky so všetkým, čo k tomu patrí. Preto veľmi veľa čítam a snažím sa zo všetkých síl držať svoju inšpiráciu pri živote. Pretože ak by som o ňu prišiel, stratil by som aj samého seba.
V čom vidíš najväčší posun medzi dvoma poslednými albumami The Heretics a Pro Xristou?
Pro Xristou je asi o niečo epickejší a heavymetalovejší album, ale o nejakom zvláštnom posune by som nehovoril. Vlastne ani neviem, či sa ešte mám kam posunúť. Už som sa za tie roky so svojou hudbou posunul asi dosť. Niektorí ľudia hovoria, že ten a ten album znejú rovnako. Áno, znejú. Ale po tridsiatich piatich rokoch je to normálne. Posledný album je epickejší, oduševnenejší. To môžeme považovať za posun alebo rozdiel. Ale hudobne jednoducho znie ako album od Rotting Christ. Naďalej budem písať hudbu, možno sa v nej niekedy opakujem a fanúšikom sa za to ospravedlňujem. Ale keď napíšeš viac než dvesto skladieb, asi je to normálne. Určite je to z času na čas normálne. Keď si to tak vezmeš, robia to všetci. Slayer to robí, Iron Maiden to robí, Metallica to robí. Neunikneš pred tým. Je to náš osud. Môžem len dodať, že ďakujem všetkým, ktorí majú našu muziku radi. Sme tu pre to, aby sme vás ňou tešili.
Vo vašej diskografii sa nájdu aj nejaké covery. Podľa čoho si vyberáš tieto skladby a prečo si sa rozhodol ich zaradiť medzi svoje nahrávky?
Nie som človek, ktorého by bavilo po niekom jeho skladbu iba tak prehrať. Rád robím skutočné coververzie. Často sú to piesne, ktoré nie sú pôvodne metalové. Snažím sa ich adaptovať alebo transformovať na metalové skladby, podať ich v štýle Rotting Christ. Ukázať niektorým ľuďom, že dobrá muzika existuje aj mimo metalu. To pre mňa znamená urobiť cover.
Popri všetkom tom, čo sme už spomenuli, si ešte stále nachádzaš čas na svoju druhú kapelu Thou Art Lord a dokonca aj na sólovú tvorbu zachytenú na albumoch Among The Fires Of Hell a The Seven Seals Of The Apocalypse. Tvoj podpis je v hudbe značný, prečo si sa vlastne rozhodol vydať tieto dva albumy sólovo a nie pod hlavičkou Rotting Christ?
Keď komponujem, pri Rotting Christ pre mňa existujú určité limity. Pri sólovej tvorbe nie. Nemám vydavateľa, nemám manažéra a ani nič podobné. Prosto len píšem svoju hudbu, sám si ju vydám a cez svoje kanály ju ľuďom ponúkam zadarmo. Nemám žiadny konkrétny cieľ. Je to to isté, čo som zvykol robiť kedysi dávno v mojich úplných začiatkoch. Keď som vyrastal, vymieňal a predával som demá. A to isté je pre mňa teraz moja sólová tvorba.
V roku 2018 si povedal, že máš rád tú voľnosť skladania koncertného programu kapely, pretože nemáte žiadny veľký hit typu Number Of The Beast a ľudia konkrétnu skladbu neočakávajú. Prešiel som si niektoré vaše verejne dostupné koncertné sety od roku 1995 do dnes v rôznych kluboch a na festivaloch naprieč svetom a naozaj som nenašiel skladbu, ktorú by ste hrali na každom jednom. Stále máš tento názor? Nemyslíš, že fanúšikovia predsa len očakávajú kúsky ako The Sign Of The Evil Existence, Non Serviam či Χ Ξ Σ?
Ale áno. Tieto skladby hráme. Hráme ich všetky aj dnes tu. Skôr sa naším setom snažíme vytvoriť čo najlepší poslucháčsky zážitok. Nestaráme sa o to, ktoré skladby sú najnovšie, v akom by mali byť poradí. Pozeráme sa na koncertný program ako na celok. Niektoré naše skladby sa navzájom veľmi dobre kombinujú. Máme viac ako dvesto piesní. Niekedy je skutočné utrpenie vybrať si z nich. Ale verím, že sa nám to darí. Že vieme vyskladať správny a silný set, tak ako ten, ktorý zahráme dnes večer.
