Pach krvi mám ešte živo v pamäti. Keď po troch rokoch od jeho vydania prišli bratislavskí MORHÖRR 7. apríla 2023 opäť s kožou na trh, celkom som sa potešil. Ako to už v tomto uponáhľanom svete ale často býva, ich dlhohrajúci debut mi zapadol kamsi medzi stĺpy novej muziky a objavil som ho opäť až nedávno. Čo vám poviem, Vianoce predčasne. Aspoň to som si na začiatku o Danse Macabre pomyslel.
Pri prvých tónoch piesne Peklo v nás som bol trochu opatrný. Už mnoho ráz sa mi potvrdilo, že nie každá kapela a každý metalový subžáner vie obhospodáriť prechod z jemného úvodu do energického tela skladby. Morhörr ma ale bez väčších problémov presvedčili o svojich kvalitách aj v tejto sfére. To latinské žehnanie mohlo byť síce o čosi kratšie, ale inak veľmi pekný úvod do albumu spojený rovno s prvou skladbou.
Hlavne chlapci a dáma urobili dobre, že ako prvú na album nedali mierne crossoverovú pieseň Zvláštny druh (Sviňa). Krochtanie ako intro by ma asi veľmi nenadchlo. Navyše tu (a na moje zdesenie tiež v piesňach Rebel a Tupé hlavy) spevák Samael skúša akúsi inú techniku spevu, čo nerobí bohvieakú dobrotu. Text sa stáva oveľa menej zrozumiteľným a navyše sa do prejavu tlačí zvláštny český prízvuk. Skladby samé o sebe sú ale celkom príjemné, s veľmi priamočiarymi riffmi a úderným rytmom. Podobne (ibaže s vokálom, na aký som u tejto kapely zvyknutý) pôsobí aj Dieťa Antikrista.
S titulnou Danse Macabre, Úpadok a Lobotómia sa, našťastie, všetko vráti do starých koľají. Harsh vokály k tejto kapele pasujú o poznanie viac. Neviem, či je to iba zhoda náhod, alebo to je tým spevom, ale muzika sa mi tiež zdá v týchto skladbách akási údernejšia.
Som na vážkach. Na jednej strane je počuť, že sa kapela od roku 2020 značne posunula, ale na strane druhej mám pocit, že svoj vrchol tento album zažil hneď v prvej piesni. Nič lepšie ako Peklo v nás som na Danse Macabre asi nenašiel. Navyše ma tentoraz trochu odrádza prílišná jednoduchosť niektorých skladieb a hlavne spomínaný typ vokálu.
HODNOTENIE
