…tak nám zase niečo zrušili. Pri Žiline sa na prelome júna a júla 2023 mal uskutočniť Orion festival s rockovými menami ako Kabát, Slade či Wanastovi Vjecy v zostave. Teda pardon, nezrušili ho, ale posunuli na rok 2024, citujem “vzhľadom na nečakané komplikácie ohľadne účasti jedného z hlavných interpretov a veľmi vysokej pravdepodobnosti nebezpečného počasia”. Ak nerozumiete, znamená to to isté, ako zrušenie, akurát s tichým dovetkom, že fanúšik je debil. Nevieme, čo sa stalo, ale tento festival môžeme pokojne prihodiť na výraznú kôpku slovenských koncertných prešľapov.
Mnoho veľkých koncertov či udalostí na Slovensku sa nevie zaobísť bez nejakého organizačného alebo marketingového problému. Nedávny dopravný kolaps po (hladujúcich) Rammstein v Trenčíne, zrušený More/Than/Fest v roku 2017, organizačne kritizovaný koncert Helloween a Hammerfall pod pečúcim slnkom bez vody v lete 2022 či historické faux pas s Metallicou z roku 1993. A niekedy nejde o fiasko, len o zjavné chyby. Sám si pamätám koncerty, kde z mysterióznych dôvodov takmer neboli ľudia (Riverside v Bratislave, 2013) alebo kde predkapelu zočili len niekoľkí vyvolení (Alice Cooper v Bratislave, 2019).
Občas mám pocit, že fanúšikovia sami očakávajú, že sa niečo na koncerte pokazí. A v kútiku duše sa na ten moment dokonca tešia. Lebo kto nefrfle, nie je Slovák, hop hop hop. Zdieľame krajinu aj s ľuďmi, ktorým by sme mohli na koncerte Metallicy dopriať VIP lóžu so súkromným výčapom zadarmo a oni budú na sociálnych médiách nadávať, že Cliff Burton nevstal z mŕtvych.
Povedať “tak to chodí na Slovensku” je však riedená, zle načapovaná výhovorka. Organizovať koncerty či dokonca festivaly je mimoriadne komplikované, spraviť si z toho živobytie hraničí so šialenstvom. Niekto nedávno na Slovensku úspešne zorganizoval návštevu Red Hot Chili Peppers, kým ja sám viem ledva zorganizovať návštevu zubára. Každý koncert obsahuje milión detailov, ktoré sa môžu pokaziť… A oni sa pokazia. Stačí jedna prehliadnutá vec a frfľoši sa preberú. Ktokoľvek organizuje koncerty má môj rešpekt – zvlášť, keď sa musia vyrovnávať s vecami, ktoré nečakali. Na druhej strane, niektoré veci sa čakať dajú. Musí byť prekvapko dňa aj to, že ľudia si chcú dať pivo alebo, nebodaj, po koncerte ísť z areálu domov?
Možnože situácia inde na svete nie je lepšia a ja som len chorá vrana. Bol by som však rád, keby sa kvalita organizácie koncertov u nás zlepšila. Aj kvôli renomé v zahraničí. Nechcem však hádzať slovenských promotérov do jedného vreca – na Slovensku boli menšie aj väčšie rockové akcie, ktoré sa v podstate vydarili. Tie by sme si mali ceniť a niekde pri nich, nie pri tých hrozných, začína zmena k lepšiemu. Skúsme občas vypichnúť aj to dobré, pochváliť a podporovať tých promotérov, ktorí sem tie kapely dotiahnu. A ak kritizovať, kritizovať lepšie – rozlišovaním menších a väčších chýb (nápoveda: cena piva patrí medzi tie menšie) a zmierme sa aj s tým, že koncertný dav občas musí vydržať menšie nepohodlie.
Zároveň by otvorený prístup mohli mať aj organizátori – otvorenosť voči kvalitnej kritike a lepšia komunikácia s fanúšikmi nemôžu uškodiť. Lepšia komunita = lepšia rocková scéna. Dohodnime sa na jednoduchom pravidle – buďme všetci aspoň tak dobrí ako slovenské železnice. Tie občas prežije každý a pritom nejde o vysokú latku. A nebojte sa, ušetrené hromy a blesky sa hodia pri naozajstných organizačných zlyhaniach.
A keď sme pri hromoch a bleskoch, vráťme sa k odôvodneniu zrušenia Orion festivalu. Časť s headlinerom dokážem s prižmúreným okom a výrazom Stevieho Wondera pochopiť, ak je pravdivá. Ale rušiť festival kvôli predpovedi počasia týždeň pred jeho konaním? Historický a absurdný moment par excellence. Na druhej strane, sme na Slovensku. Ak niečo ako krajina dokážeme, tak je to vidieť tornádo, keď je vonku polooblačno… a naopak. Bez ohľadu na to, či sú mračná na strane usporiadateľa alebo návštevníka.
Foto: openart.ai
Jeden komentár
Perfektný článok, plne súhlasím. Treba sa však zamyslieť aj nad tým, prečo je na Slovensku taká účasť na koncertoch, aká je, prečo kopec ľudí ide na koncert radšej do zahraničia, lebo už vie, ako to u nás dopadne. Ja osobne tiež idem radšej do čiech, kde je organizácia omnoho lepšia ako u nás. Máš pravdu, že aj u nás sú akcie, ktoré, dopadnú dobre. Problém je to, že 80% akcií, ktoré nedopadnú dobre je organizovaná jedným organizátorom ( je jedno ktorý názov agentúry použije), ktorý má podchytenú väčšinu veľkých koncertov u nás. Takže mám na výber ísť do zahraničia, alebo sa nasrať u nás. Najbližšie sa idem nasrať do Košíc ( nikoho nemenujem, lebo by dotyčný mohol dostať amok). Pekný deň prajem. Miro.