S českou metalovou kapelou TRNY & ŽILETKY som sa prvýkrát stretol pri ich druhom štúdiovom albume Podměstí v roku 2020. Dodnes si pamätám, aký silný dojem vo mne zanechal ich ťažko uchopiteľný, no okamžite rozpoznateľný štýl. Temný, nástojčivý, melancholický, prepojený s prvkami blacku, post-metalu i industriálu. Hudba, ktorá sa nevtieravým, takmer hypnotickým spôsobom vpisuje pod kožu.
O to viac ma prekvapilo, keď som zistil, že kapela tento október vydala svoj štvrtý dlhohrajúci album Je nutné zabít beránka ako oslavu svojej prvej dekády na scéne. Netušil som, že fungujú už desať rokov a z nepochopiteľného dôvodu ma úplne obišiel ich tretí album Třetí hlas z roku 2022.
Keďže si pamätám Podměstí, posun kapely v tvorbe je pre mňa asi výraznejší. Novinka je temnejšia vo všetkých smeroch. Hlboké, dunivé riffy, hustá atmosféra, mrazivý obal albumu a v neposlednom rade texty. Náročnejšie témy a ako kapela sama uvádza ,,kladenie otázok, na ktoré nepoznáme odpovede”. Som ale nesmierne rád, že metal ako žáner sa vo vysokom percente prípadov stále drží textov plných metafor, inotajov a ďalších literárnych trópov, z ktorých vedia človeku naskočiť na zátylku zimomriavky. A presne tak to je aj u tejto kapely. Najsilnejšie na mňa po tejto stránke zapôsobili skladby Sedmkrát a Veteráni temnoty.
Po hudobnej stránke ma najviac dostala pieseň Až do krve. Je to však len jedna z mnohých ukážok toho, ako vie kapela pracovať s napätím a ľudským podvedomím. Naoko uvoľnenú, takmer pokojne sa rozvíjajúcu atmosféru (ako v úvode Mezi pátým a šestým patrem) vedia v jedinom momente zvrtnúť do pálčivej temnoty alebo dravej hudobnej agresie. Je to hra s kontrastmi, ktoré budujú celý vnútorný svet albumu.
Album Je nutné zabít beránka ma úprimne potešil. Priznávam, že je to jediný český album roku 2025, pri ktorom som si okamžite povedal, že ho chcem mať doma aj na fyzickom nosiči. Je to dielo, ktoré si to zaslúži. Predovšetkým pre jeho hĺbku a schopnosť dostať sa pod kožu spôsobom, ktorý dnešná scéna ponúka len zriedkavo.
HODNOTENIE
