Koncom minulého roka obletela metalovo-rockový svet správa o novom projekte gitaristu a jedného zo zakladajúcich členov Avenged Sevenfold Zackyho Vengeancea. Debut Dark Horse sa rozhodol dať von nie však ako ZV, ale pod civilným menom Zachary Baker. Akoby chcel ukázať svetu druhú stránku svojho ja.
Je to niečo, čo by ste určite od niekoho, ako je Zacky, rozhodne nečakali. Texty, ktoré sú emočnou bombou a výpoveďou strápenej duše, doplnené hudobným podmazom v štýle country rock alternatívy. Nie je to len nahrávka. Je to príbeh. Spoveď z pocitov, negatívnych aj pozitívnych, čo vás zasiahne ako tsunami. A aby to bolo celé ešte autentickejšie, bez zbytočných vonkajších zásahov či zmien, Zacky si celú vec produkoval vo vlastnej réžii.
Nikdy by som si nepomyslela, že práve Zacky je taký citlivý. V rôznych rozhovoroch prezradil, že si prešiel množstvom vecí, ktoré sa na ňom podpísali. V jednotlivých skladbách cítiť jeho bolesť zo straty či už manželstva, alebo kamaráta (napríklad texte skladby The Storm).
Celý album tvorí trochu retrospektívny životný príbeh Zacharyho Bakera. Nie Zackyho Vengeancea, ktorého vidíme s farebnými vlasmi vystrájať na pódiu so Synystrom Gatesom. Je to rozprávanie zlomenej duše, čo potrebovala čas, aby sa zacelila aspoň čiastočne a dokázala ukázať svetu svoje pocity. Úvodná skladba Dark Horse, ktorá bola zároveň prvým uverejneným singlom ešte v decembri minulého roka, udáva ráz celej nahrávky. Je to jasný odkaz na obnovu, hojenie. Čierny kôň je v tomto prípade preneseným pomenovaním bájneho fénixa, ktorý tiež vždy povstal z popola. Zacky nám týmto chcel povedať, že nech sa v živote stane čokoľvek, nemáme sa vzdávať, máme ísť ďalej nielen pre seba, ale aj pre blízkych a užiť si daný moment.
Príbeh pokračuje tým, že už sa nebude nikomu prispôsobovať. Unavuje ho, aby bol tým, kým svet od neho chce. Chce byť sám sebou. Už nebude predstierať. Doslova, ako to opisuje v I´ll Stop Pretending. Potom máme fázu rozchodu s Before I Go a novú lásku s Lighthouse. Nasledujú spomienky s The Storm, odkazujúce najmä na všetko to divoké, čo zažil hlavne na turné s Avenged Sevenfold, no aj na to, ako sa mu narodil prvorodený syn či ako prišiel o priateľa Jimmyho The Rev Sullivana (niekdajší zosnulý bubeník A7X).
V Long Highway sa dozvedáme, ako mu robilo problém nájsť odvahu ukázať svetu túto stránku svojho ja, otvoriť srdce a dušu, lebo mal pocit, že nie je dosť dobrý. Potom sa znova vrátime k stratenej láske pri Star Crossed, ktorú mal za osud a videl spoločnú budúcnosť, no mýlil sa. A príbeh sa uzatvára nostalgickou atmosférou s Fireflies.
Vo väčšine textov tohto albumu nájdete smútok a bolesť (v Misfit Hearts je dokonca pasáž, ktorá evokuje myšlienky na samovraždu, lebo nezapadol), no prechádzajú postupne do nádeje. Tú najviac cítiť v piesni Lighthouse, druhom zverejnenom singli. V nej vidieť, že po tom všetkom, čím si prešiel a začal byť voči všetkému a všetkým ľahostajný, nakoniec znova našiel šťastie v novej láske, ktorá sa stala jeho majákom. Už len pre ten romantický text by sa to dalo považovať za love song.
Po hudobnej stránke netreba očakávať žiadne zložité nuansy a kreácie, lebo tá je len doplnkom. Nosným pilierom sú texty, hudba je v podstate iba podmazom. Na prvé počutie bez sústredenia na hĺbku textov budete počúvať solídne country, kde-tu mixnuté s alternatívou. Pri pozornom zameraní sa na hudobnú zložku budete počuť aj vplyv iných hudobných žánrov, ako sú folk, blues, rock, punk rock a obzvlášť americana – štýl, ktorého základom sú elementy tradičného amerického folku a country šmrncnuté s blues, rock and rollom či R&B, často ozvláštnené o moderné ,,uhladenie“. Najdôležitejším aspektom americany je kladenie dôrazu na rozprávanie príbehu, čo je v tomto prípade najsilnejšou zložkou. Po nástrojovej stránke počujeme najmä gitaru, ktorá je dominantným prvkom a v niektorých prípadoch aj banjo.
Album nie je bezchybný. Pozorné ucho sem-tam začuje ,,zakopnutie“ či už v speve, alebo v melodickej zložke, avšak práve tým je ešte zaujímavejší. Samotný Zacky vyhlasuje, že krása je v nedokonalosti. Miestami zachytíte až surovú neopracovanosť, ktorá je tam ponechaná zámerne. Iba dokonale dopĺňa surovú emočnú úprimnosť a autentickosť s poslucháčom zdieľaného príbehu. S trochou predstavivosti pri posluchu so zatvorenými očami pokojne môžete v mysli vidieť Zackyho ako pištoľníka na divokom západe. Takže je Zachary Baker cowboy? Podľa mňa určite.
HODNOTENIE
