Encyclopaedia Metallum ich už v roku 2014 odmietla so slovami, že permeate nie je metal. Po dvanástich rokoch však prišli koncom februára 2026 s novinkou individual a treba povedať, že opäť ide o poriadny metal. HOLOTROPIC sa vynorili späť na scénu nečakane, no o to presvedčivejšie a vo veľkom štýle.
Samotnému vydaniu albumu predchádzali dva single, ktoré naznačovali, že pôjde o veľmi kvalitnú nahrávku. Zaujímavým detailom je grafika skladby D’Filer. Jeho grafické spracovanie je natoľko podarené, že by pokojne obstálo aj ako oficiálny obal albumu. Ten finálny na mňa síce pôsobí o niečo striedmejšie, ale nedá sa mu odoprieť prepojenie s náladou nahrávky. Už na začiatku musím konštatovať, že kapela si dala na novinke naozaj záležať po všetkých stránkach.
Nikdy som nepatril medzi veľkých fanúšikov progresívneho metalu, no vždy som oceňoval kapely, ktoré dokážu tento žáner podať prístupnejšou formou bez toho, aby stratil svoju podstatu. A presne to sa holotropic darí. Ich hudba je dostatočne komplexná na to, aby zaujala náročnejšieho poslucháča, no zároveň má v sebe prirodzenú plynulosť a chytľavosť. Výborným príkladom je sedemminútová A(l)lone, ktorú som zhltol na jeden dúšok.
Z celého albumu ma však najviac oslovila skladba fRiction. Možno aj preto, že v nej cítim jemnú paralelu s tvorbou kapely Mudvayne. Dominujú tu hutné, hlboko ladené djentové riffy, ktoré vytvárajú pevný základ pre podmanivý a výrazný vokál. Je pekným dôkazom toho, ako kapela dokáže pracovať nielen s technickou stránkou, ale aj s emóciou a atmosférou.
Mám rád koncepčné albumy. A keď sa na nahrávke objaví skladba rozdelená do viacerých častí, automaticky to vo mne vyvoláva veľké očakávania. Okrem iného mi to evokuje aj diela skladateľov vážnej hudby. No a v prípade cyklu in_dividual boli všetky moje očakávania naplnené. Nadväznosť motívov, celková kompaktnosť, ale zároveň osobitá originalita jednotlivých častí fungujú výborne. Animal ponúka agresívny zvuk, naliehavý vokál a množstvo výrazných riffov, zatiaľ čo inštrumentálna Lamina nad túto energiu stavia veľmi vydarený saxofónový part. Anima následne celý cyklus uzatvára epickou atmosférou, ktorú umocňujú silné slová Alana Wattsa.
Animal, Lamina, Anima… Nájsť tri slová, ktoré spolu znejú aj vyzerajú ako prešmyčka a zároveň sa významovo i symbolicky dopĺňajú, to už svedčí o dôraze na detail. A presne taká je aj hudba na tomto albume. Prepracovaná a premyslená. individual nie je len nahrávka na počúvanie. Je to album, pri ktorom treba premýšľať. A presne takú hudbu potrebujeme v týchto časoch ako soľ.
HODNOTENIE
