CULT OF FIRE patria už dlhšiu dobu medzi moje najobľúbenejšie české kapely. Ich EP Om Kali Maha Kali z roku 2023 vo mne vypálilo podobne výraznú stopu ako zvyšok ich diskografie. Keď teda koncom marca tohto roku prišli s novým dlhohrajúcim albumom The One, Who Is Made Of Smoke, bolo vymaľované. Do počúvania som šiel s pocitom, že o český album roka je postarané.
Veľmi ma baví spôsob, akým kapela dokáže zo zdanlivo tiahlej skladby nenápadne vybudovať dynamický a pulzujúci celok. Výborne je to počuť napríklad v skladbe Mourning. Tá sa plynulo presúva z pomalého úvodu do slohy v príjemnom strednom tempe, pričom Peter Heteš postupne pridáva na intenzite a s každým prechodom vytvára dojem, že bicie sa zrýchľujú, hoci gitarové party sa naďalej majestátne rozlievajú a udržiavajú atmosféru.
Spočiatku ma pri viacerých, najmä blackmetalových kapelách zarážalo, že ich skladby nesú anglické názvy, no texty sú spievané v materinskom jazyku. Postupne som si však na tento (trochu zvláštny) element zvykol a dnes mi už neprekáža. Respektíve sa nad tým nepozastavujem. Ani Cult Of Fire v tomto smere nie sú výnimkou, čo dokazujú skladby ako Anger či Blessing.
Rituálne znejúca Dhoom, obohatená o vokály Natalie Koskinen, patrí k najoriginálnejším momentom albumu. Má v sebe zvláštnu príťažlivosť a silný hypnotický rytmus, ktorý poslucháča vtiahne do akéhosi zvláštneho tranzu. Napriek tomu ma ale zo všetkých skladieb najviac oslovila práve už spomínaná Blessing. Ide o mimoriadne príjemnú pieseň s chytľavým riffom a krásne vystavanou melodickou gitarovou linkou.
The One, Who Is Made Of Smoke je zvukovo precízne navrstvená skladačka presiaknutá silnými emóciami. Nesie v sebe výrazný nádych východných kultúr, rituálne znejúce vsuvky, no zároveň pôsobí veľmi moderne vďaka súčasnej produkcii a množstvu príťažlivých, miestami až nečakane chytľavých melódií. Cult Of Fire zas a znova presvedčili.
HODNOTENIE
