Je Misery od Depression Island len ďalším metalcoreovým albumom? (recenzia)

Zdieľať

Česká metalcoreová formácia DEPRESSION ISLAND vydala 17. marca svoje nové EP s názvom Misery. Okrem všetkých platforiem si tento mini album môžete zaobstarať aj na CD. Podľa vlastných slov kapely dali dokopy ich obľúbené staršie skladby a pridali k nim nejakú tú novinku. Dohromady vraj tieto piesne skvele fungujú ako príbeh. A tento príbeh zložený z piatich aktov sme si vypočuli aj v našej redakcii.

Najnovšie EP partičky Depression Island otvára Intro. Pomalé, príjemné gitarové zvuky a pútavé bicie pretne growl, ktorý som v intre vôbec nečakal. Je pravda, že sa objaví len raz a prednesie len jedno slovo, a síce samotný názov albumu. Na túto chvíľu zvuk naberie na šírke a muzika značne pritvrdí, no potom sa všetko vráti k téme z úvodu.

Tá pokračuje ešte aj v úvode a pod slohou nasledujúcej It Can’t Be Life, kde téma variuje v parte elektrickej sólovej gitary. Sympatická farba growlu pekne dopĺňa mierne tempo skladby, dva razy preťatej povestnými ťažkými metalcoreovými breakmi.

Depression Island

Nová verzia skladby Broken zaujme poslucháča tajomným úvodom a chorálom. V Last Goodbye sa zas objaví čistá gitara, no nechýba ani tvrdší hudobný materiál vrátane breakov. V tejto piesni sa však okrem growlu objavuje aj akýsi polorecitovaný vokál, a to ako v pomalých častiach tak aj v pasážach, kde sa skladba po inštrumentálnej stránke slušne rozbehne. Bohužiaľ, táto technika spevu nesadla ani do jednej z nich. Aj táto pieseň, podobne ako predošlé, sa nesie v miernejšom tempe. Až zo záverečnej I Am Afraid That I Am Nothing To You, ktorá síce začína pozvoľne, sa vykľuje najrýchlejšia a najtvrdšia skladba albumu.

Ak si poviete, že sme si predstavili iba ďalšiu tuctovú metalcoreovú nahrávku, do malej miery budete mať možno pravdu. Rovnaký zvuk, rovnaké aranžérske vzorce… Ale bolo by chybou sa pri tomto tvrdení slepo zaseknúť. Mňa EP Misery zaujalo hneď dvoma elementami. Jedným z nich sú mierne tempá skladieb a ich melancholická až s doomovou ponurosťou hraničiaca atmosféra, ktorá krásne korešponduje so samotným menom kapely Depression Island.

Tým druhým je rytmická zložka. Party bicích som si užíval počas celého trvania tohto mini albumu najviac. Je skvelé, koľko zaujímavých rytmických vzorcov a zvratov dokázal bubeník vložiť do hudby a nechal vyznieť svoje bicie v plnej kráse aj pri miernejšom tempe.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Jeden komentár

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←