Začiatkom decembra tohto roku vyšiel nový album Old World Dead českej death/thrashmetalovej kapely NAHUM. Ide už o ich piaty štúdiový počin, pričom tentoraz novinka prišla s najväčším časovým odstupom od svojho predchodcu Unhuman z roku 2019.
Nahum sú dlhodobo zárukou poriadnej metalovej nakladačky a ani tentoraz v tomto smere nesklamali. Na pár sekúnd som síce mal obavy, či sa kapela nepustí do klišéovitých symfonických intier, ktoré otvárajú nejeden deathmetalový album, no často s ním vôbec neladia. Tu sa však nič podobné nedeje. Gitary prirodzene a nenásilne preberajú motív gradujúcej orchestrácie a z Army, Onward! sa vykľuje veľmi vydarená otváračka.
Niečo podobné, len v ešte veľkolepejšom šate, sa odohráva aj v The Stars Have Never Been So Dark, ktorá sa pre mňa okamžite stala favoritom celej nahrávky. Na tomto mieste treba spomenúť aj titulnú skladbu Old World Dead, kde krátky prím plechových dychov šikovne oddeľuje vydarený bubenícky prechod od následnej deathmetalovej smršte.
Aj zvyšok albumu sa nesie v duchu nekompromisných riffov, rýchlych temp a precízneho muzikantského nasadenia. Po hudobnej stránke ma však najviac zaujali Through The Rotting And Cremation so svojimi výraznými gitarovými vyhrávkami a Mantra, ktorá sa zhruba z troch štvrtín pohybuje v strednom tempe. Práve táto poloha kapele mimoriadne pristane a pekne ukazuje, že Nahum vedia byť presvedčiví nielen v maximálnych rýchlostiach, ale aj v o čosi umiernenejších pasážach.
Možno konštatovať, že Old World Dead síce nijako radikálne neprekvapí, no to ani nie je jej ambíciou. Nahum presne vedia, kým sú a kam smerujú. Držia si svoju tvár, svoj charakteristický rukopis a pohybujú sa v teritóriu, v ktorom sa cítia doma a sú suverénni. Výsledkom je poctivý deathmetalový album, ktorý fanúšikov kapely určite nesklame.
HODNOTENIE
