Keď som zaregistroval, že novinka martinskej legendy EDITOR ponesie názov Cesta do pekla, okamžite mi v hlave naskočila asociácia s mojím obľúbeným albumom ich diskografie Dovidenia v pekle. Zároveň som razom zabudol na mierne sklamanie z Old School, ktorý mi veľmi nesadol a s veľkou chuťou som sa pustil do počúvania čerstvého materiálu.
Cesta do pekla vyšla na Mikuláša, 6. decembra, takže ide ešte stále o horúcu novinku. Možno je menej úsmevná než spomínané Dovidenia v pekle, no po hudobnej stránke pôsobí o poznanie zrelšie. Album má skvelý zvuk a hneď prvá skladba Dislike štartuje s poriadnou dávkou energie. A podobné rezké tempo si kapela drží prakticky počas celej nahrávky.
Ich klasický hardcore/punk je tentoraz výrazne reznutý heavy metalom a miestami aj thrashom. Riffy v skladbách Troll a Keď príde čas ma dostali okamžite. Mám pocit, že táto nahrávka je síce tvrdšia, ale zároveň aj melodickejšia, čo jej veľmi prospelo. A popri tom sú Editor stále rovnako nasratí, ako ich máme radi. Výborným príkladom je titulná Cesta do pekla či nekompromisná Kto zaváha nežerie. Editor sa nikdy nebáli povedať svoj názor na plnú hubu, pokojne aj cez vulgarizmy a ani tentokrát tomu nie je inak. A ako vždy, je to tak u nich správne.
Priznám sa, že mám slabosť pre skladby typu Princess od Arakain, Rumcajs miloval Manku od Kabátu či Železný mejdan od Čadu. Pesničky, ktoré vzdávajú hold tvrdej muzike a metalovej slobode. Skladby, v ktorých interpreti nostalgicky spomínajú na svoje začiatky. A práve taká je aj 1988 od Editoru. Vďaka silnému textu sa stala mojou okamžitou favoritkou.
Editor ma tentoraz poriadne milo prekvapili. Cesta do pekla pôsobí ako výborne vyvážený návrat k tomu najlepšiemu, čo radí túto kapelu medzi legendy slovenskej metalovej scény. Novým albumom tento svoj status podčiarkli poriadne hrubou čiarou.
HODNOTENIE
