Prečo sa oplatí zaspomínať si na Parricide? (recenzia)

Zdieľať

Česká deathmetalová kapela PARRICIDE je vcelku zaujímavým prípadom. Vznikla v roku 1992, vydala tri nahrávky. V roku 2001 oficiálne svoje fungovanie ukončila. To by ešte nebolo nič zvláštne. Avšak v roku 2018, teda dvadsaťjeden rokov od vydania debutu a sedemnásť rokov po rozpade kapely, vyšla pod záštitou Pařátu reedícia dvoch albumov tejto formácie na CD.

Reedícia zožala úspech doma i v zahraničí a bola označená za spomienku na to najlepšie z českého technického death metalu. Aby toho nebolo málo, tento rok vo februári kapela vydala svoj úplne prvý klip (áno, správne, devätnásť rokov po ukončení fungovania) k piesni Ineradicable z albumu Incidents In The Extincts Spot. Videoklip z dielne Sanity Productions zachytáva alternatívny pohľad cudzinca, ktorý uviazol na ceste domov v niekoľkých časových rovinách. Symbolicky a cez rôzne mytologické výjavy je tu vyobrazené technologické prepojenie medzi historickými epochami a dystopickou takmer súčasnosťou. Veľmi zaujímavými sú predovšetkým pohľady na rozvaliny miest a stále pevne stojace gotické chrámy a hrady.

Pri toľkých pripomienkach už neexistujúcej kapely sme sa aj my rozhodli pripomenúť si predovšetkým posledný počin Incidents In The Extincts Spot, ktorý vyšiel nezávisle v roku 1999 a v roku 2018 pod štítkom Pařátu spolu s The Threnody For The Tortured z roku 1997.

Parricide

Album Incidents In The Extincts Spot obsahuje osem skladieb. Ich spoločným menovateľom je šikovné snúbenie melodických častí s tými technickými. To znamená, že skladby sú síce inštrumentálne tvrdšie (sústreďte sa napríklad na Insensitive Apathetic Cells, Ineradicable, Internal Resurrection, Inheritance), no nájdeme v nich mnoho melodických gitarových vsuviek, sólových častí často v miernejšom tempe, no na druhej strane aj technicky zaujímavých divokých riffov.

Inquiet Sleep ma najviac zaujal ťažký, miestami až pochod pripomínajúci rytmus pretkávaný melodikou s mierne orientálnym nádychom. Nájdete tu opäť aj technickejšie riffy či dokonca výraznejšiu basu a hovorené slovo (ktoré tam ale akosi nesadlo). Výrazná basa orientovaná na stred popri gitarách rozlezených do sterea ma upútala aj pri Introspection.

Technika či štýl spevu, ktorý sa nesie celým albumom v kombinácii s dravými riffmi kombinujúcimi melodiku s technikou, evokujú na mnohých miestach skôr thrashmetalovú než deathmetalovú nahrávku. Najvýraznejšie som to pociťoval pri skladbách Insensitive Apathetic CellsIf.

Akonáhle osem skladieb odznelo, CD z Pařátu sa automaticky preklopilo do novej osmičky albumu The Threnody For The Tortured. Bol by teda hriech nespomenúť aspoň okrajovo aj tento starší počin. Kapela si aj tu zachovala trend striedania a kombinovania technických pasáži (Artifical Gods, Behind These Walls či inštrumentálka Agents Of Life, ktorá sa najviac ponáša na novší album) a melodiky (kvílivé gitary v Guilty Forever či akustiky v titulnej Threnody For The Tortured). 

Na celkovom, trochu tupom zvuku nahrávky je počuť jej vyšší vek, no na druhej strane sa mi tento album zdá oveľa deathmetalovejší. Je dravší, hutnejší a vokál ma totálne dostal svojou surovosťou (Inside, Jesus Raped).

Je pravda, že v súčasnosti máme na českej a slovenskej scéne veľa dobrej muziky a čoraz viac kvalitných albumových noviniek. No napriek tomu si myslím, že je dobré z času načas si pripomenúť staršie albumy či kapely, ktoré už dokonca neexistujú. Hlavne v prípade, že ich tvorba skutočne za zmienku stojí a samé sa snažia, aby ich značka nezapadla prachom. Presne tak, ako to robia Parricide.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←