Lákajú Ereley viac hudbou alebo príbehom? (recenzia)

Zdieľať

Česká kapela ERELEY vydala koncom januára svoj druhý štúdiový album. Doska Diablerie navyše vyšla pod štítkom známeho vydavateľstva Massacre Records. Vydarený obal a booklet pripomínajúci výjav z komiksu tak trochu naznačujú tému tohto koncepčného diela. Podľa nej sa každý z nás rodí čistý. Môžeme povedať, že s neutrálnym postojom k svojmu okoliu a svetu ako takému. A je len na nás, či si vyberieme cestu dobra alebo zla. V desiatich skladbách vám kapela predstaví príbeh muža, ktorý si zvolil tú druhú cestu a vy môžete sledovať vývoj jeho osobnosti.  

Album otvára titulná pieseň Diablerie. Z hudobného hľadiska ju spolovice tvorí tajomné intro, ktoré napokon vystrieda pomalý riff a podmanivý spev. Ten ucho poslucháča upúta od prvej sekundy. A musím povedať, že tento pocit zo spevu neopadne počas celého trvania nahrávky.

Za podobne miernejšiu a vystavanú skôr na atmosfére môžeme označiť aj ponurú Flames Of Deliverance. Pieseň Room 666 otvárajú síce tiež iba bicie a klavír, po minúte ale celkom nenásilne vygraduje. Najpomalším kúskom tak ostáva záverečná Burning Hell. Tá okrem silnej a temnej atmosféry vyniká výraznou basovou gitarou v úvode a vydarenou časťou s bicími a dvojhlasným spevom.

Samozrejme, neostane iba pri miernych a ponurých skladbách. Diablerie je oveľa pestrejší, než by ste možno čakali a nájdete na ňom okrem iného aj viaceré energickejšie skladby. Môžeme spomenúť aspoň Beast, Hex, Enchantress so skvelým riffom či Boogie Man, ktorá v určitých pasážach zabŕda takmer do death metalu.

Diablerie je celkom vydarenou zmesou gotiky s industriálnymi a elektronickými prvkami a miestami je dokonca z muziky Ereley cítiť aj prog. Laicky by sa tento druh hudby dal opísať ako mix Mansona a Ayreonu dochutený poriadnou dávkou gotiky. Kapela sa hrá predovšetkým s atmosférou a kontrastmi. Pravidelne si môžete všimnúť striedanie tichších a mohutných pasáží, energických, miernych a surových častí či melodického spevu, driveu aj recitovaného textu.

Na druhej strane však na albume vládne dokonalá kontinuita, a to vonkajšia aj vnútorná. Aranžmány aj koncept sú veľmi vydarené. Kapela použila pekné klávesové zvuky, medzi ktorými dominuje organ. Škrie ma možno trochu tupý zvuk bicích a absencia chytľavých melodických pasáží.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←