Bez okolkov priznávam, že ma nikdy nebavili grindové nahrávky. Ale potom sa ku mne dostal album Tromaville z roku 2018 od brnianskej kapely KANDAR. Viaceré z pätnástich skladieb na tomto počine ma zaujali, upútali a milo prekvapili. Keď kapela prišla 19. marca po dvoch rokoch s novinkou Cluster Headache, vydanej pod štítkom Bizarre Leprous, vôbec som sa nebránil a po novinke som siahol všetkými desiatimi.
Najväčším prekvapením hneď na úvod bol pre mňa počet skladieb. Neviem, či som už počul grindovú nahrávku, ktorá mala pod pätnásť skladieb. Na druhej strane je pravda, že zas tak veľa som ich nepočul. V každom prípade… Sedem? To bol mierny šok.
No hneď prvá pieseň mi pripomenula, čím si ma Kandar vlastne získali. Slugs ponúka na striedačku grindový vokál a naliehavý scream s poriadne rýchlym a surovým hudobným podkladom. Ale hlavne, celé to má hlavu a pätu.
Tvrdý, ale krásne zrozumiteľný riff otvoria aj Scanners, Rosemary či The Shining. Veľmi oceňujem, aká je hudba tejto kapely zrozumiteľná, a to aj v častiach, kde sa striedajú dravé vokály či kde divoko búšia bicie. Neodškriepiteľné prvky brutal death metalu dokonale kontrastujú s veľmi rytmickými časťami skladieb či nápaditými riffmi. Všimnite si to napríklad v Der Todesking.
Všimol som si, že viaceré skladby kapela začína koncepčnými či dokonca až teatrálnymi vsuvkami. Hovorené slovo (Slugs), zvuk hracej skrinky (Burnt Offerings) alebo dokonca celkom dlhý part s tajomným ženským spevom, ktorý je ako vystrihnutý z hororovej scény (Eraserhead). Naproti tomu konce väčšiny skladieb sú doslova odťaté. Akoby si niekto povedal: Tu to bude končiť. Strih. Dosť. Žiadne prplanie. Možno by nezaškodilo pri nápaditých úvodoch skladieb zaradiť v budúcnosti aj pár o čosi zaujímavejších záverov.
Kandar si u mňa svojou novinkou Cluster Headache obhájili miesto grindových obľúbencov. Stále jediných. Fascinuje ma, aká vie byť ich hudba surová a tvrdá a presne v tom istom momente zároveň rytmická, priama a hlavne zrozumiteľná. Nový plusový bod odo mňa kapela získala tentoraz aj vďaka tomu, že na novom albume vynechali (pre mňa nezmyselné) pár sekundové výkriky do tmy. Tie na mnohých grindových albumoch tvoria iba akúsi zbytočnú vatu medzi už i tak pomerne krátkymi skladbami. Uvidíme, s čím kapela príde nabudúce. Dúfam, že na nový počin sa opäť nebude dlho čakať.
HODNOTENIE
