Keď si človek uvedomí, že kapely, ktoré vznikli po roku 2000, majú dnes za sebou viac než dve dekády existencie, nevyhne sa zvláštnemu pocitu plynutia času. Mne sa to stalo, keď som si uvedomil, že českí HEIDEN hrajú „ešte len“ od roku 2003 a na konci apríla 2026 vydali už svoj desiaty dlhohrajúci počin.
Ale preč od sentimentu… Už samotný promo text k albumu Cma naznačuje, že tentokrát nepôjde o ľahké počúvanie. Vzletné metafory a živý opis nového materiálu sľubujú ponor do temnoty, smútku a ťaživosti toho, čo samotná kapela nazýva najtemnejším a zároveň najúprimnejším albumom vo svojej histórií.
Album otvára materiál, ktorý okamžite nastavuje tón celej nahrávky. Heiden hneď od začiatku ukazujú, že dokážu byť jemní, no zároveň neustále cítiť, že pod povrchom skladieb buble niečo nepokojné, čo sa kedykoľvek môže predrať na povrch. V piesňach ako Odmítám zítřek a Stěna sú to pre mňa klávesové party, v Temnoplodec melodické gitary a v Svědek rytmicky výborný riff.
Samozrejme, ani tvrdšie momenty na seba nenechajú dlho čakať. Heiden vedia, čo sa v black metale patrí, a tak nechýbajú blastbeaty, tvrdé riffy a ďalšie prvky, ktoré robia zvuk plným, no nie zbytočne presýteným. Viac než tieto povinné jazdy ma ale zaujalo čosi úplne iné. A síce skladba Rozsudek. Neviem, či som už niekedy na blackmetalovo orientovanom albume počul pieseň vo valčíkovom rytme. V každom prípade tento blackmetalový rytmický endemit nepôsobí rušivo, ale skôr ako príjemný „easter egg“.
A to všetko je len kvapka v mori z toho, čo na seba dokáže strhnúť pozornosť popri dokonale zrozumiteľnom speve. Práve ten je totiž veľmi dôležitým prvkom, pretože medzi veľmi silné stránky tejto nahrávky patria bez pochýb aj texty. Tie sú často podporené až kazateľským spôsobom prednesu. Najviac ma oslovili Vodě, Bílý had a Snažím se najít srdce. Posledná menovaná je pre mňa po hudobnej aj textovej stránke úplným vrcholom albumu.
Cma naozaj drží jednotnú atmosféru od začiatku až po koniec. Nie je to album postavený na jednotlivých hitoch, ktoré by človeku utkveli kvôli svojej chytľavosti, ale skôr na celkovom dojme a na postupnom ponáraní sa do temnoty, ktorú kapela tak dôsledne buduje. Heiden do bodky splnili to, čo sľúbili. Cma je temný, ťaživý a smútkom presiaknutý album, ktorý už na prvé počutie pôsobí autenticky. Je to nahrávka, ku ktorej sa asi nebudem vracať v ľahkých chvíľach a práve v tom je najsilnejšia.
HODNOTENIE
